Hoci olympijská charta vyhlasuje oddelenie zápasu od politiky, v praxi táto zásada nefunguje dobre. Verejnú udalosť tohto rozsahu nemožno použiť iba v globálnej politickej hre. V roku 1984, jediný čas v histórii ZSSR, sa politické motívy stali dôvodom neúčasti športovcov na olympijských hrách.
V roku 1980 sa po prvý raz av dôsledku toho sa konali letné olympijské hry v Sovietskom zväze. Bolo to obdobie, keď studená vojna medzi krajinami socialistických a kapitalistických táborov dosiahla svoju maximálnu intenzitu, čo nemohlo ovplyvniť len olympijské hry. Prvé usporiadanie športovej udalosti tohto rozsahu v ZSSR by sa mohlo stať mocnou propagandistickou salvou v tejto vojne, takže odporcovia prijali preventívne opatrenia organizovaním bojkotu moskevských olympijských hier. Na oficiálnej úrovni sa táto myšlienka začala najprv diskutovať v britskom parlamente a hlavným dôvodom bolo následné zavedenie sovietskych vojsk do Afganistanu. Oficiálne sa bojkot XX. Letných olympijských hier zúčastnilo 64 štátov, hoci väčšina z nich išla na štart v Moskve. To všetko sa stalo príležitosťou, ktorá o štyri roky neskôr viedla k neúčasti tímu ZSSR na budúcej letnej olympiáde v Los Angeles v USA.
Skutočnosť, že športovci Sovietskeho zväzu sa nebudú zúčastňovať hier XXIII. Letných olympijských hier, bola oficiálne vyhlásená tri mesiace pred jej začiatkom. Okamžitými dôvodmi bolo odmietnutie vlády USA poskytnúť písomné bezpečnostné záruky športovcom zo socialistických krajín. Američania okrem toho nevpustili loď „Gruzínsko“ do krajiny, ktorá sa mala stať plávajúcou základňou sovietskej delegácie. Spojené štáty potom požiadali o predloženie zoznamu všetkých športovcov na veľvyslanectve, hoci podľa olympijských pravidiel im neboli poskytnuté žiadne víza a Aeroflotu boli odmietnuté charterové lety na prepravu olympionikov.
K bojkotu sa pripojili socialistické krajiny, s výnimkou ČĽR a Juhoslávie. Okrem nich Irán a Líbya zo svojej vlastnej iniciatívy bojkotovali olympijské hry v Los Angeles. Ako alternatíva k letným hrám v roku 1984 v šiestich socialistických krajinách sa konali súťaže pod všeobecným názvom „Friendship-84“, na ktorých sa zúčastnili športovci z 50 krajín.
