Súťaže šabľavých a fóliových šermov sú súčasťou letných olympijských hier od roku 1896. V roku 1900 bola k existujúcim disciplínam pridaná súťaž mečov. Ženy sa začali zúčastňovať šermu na olympijských hrách v roku 1924.
Na uskutočnenie bitky potrebujú šermiari dĺžku 14 metrov a šírku 1, 5 až 2 metre.
Športovci používajú tri druhy zbraní: meč, rapír alebo šabľu. V súťažiach na schodoch alebo rapíroch je počet injekcií fixný, pretože tieto typy zbraní prenikajú. Ak sa bitka uskutočňuje na šabľách, čo je tiež sekacia zbraň, potom sa ráta aj s nimi.
Skazhisty má právo aplikovať injekcie do rôznych častí tela. Výnimkou je zadná časť hlavy. Zároveň sa rapír môže dotknúť iba tela. Zostávajúce injekcie sa nebudú počítať. Ďalším rozdielom medzi bojmi pomocou rapírov a mečov je sled útokov. Šermovanie šermu prebieha medzi súpermi synchrónne a šermiari konajú v určitom poradí. Právo na injekciu sa prevádza z jedného športovca na druhého.
Pre šermiarov je dôležité, aby boli schopní správne koordinovať svoje činnosti. Je potrebné vyhnúť sa nepriateľským útokom, spôsobiť injekcie a štrajky a zároveň dodržiavať pravidlá stanovené pre tento olympijský šport.
Na presné počítanie injekcií si športovci obliekajú bielu uniformu. Na zbraň je nasadená špička atramentu nasiaknutá bavlnou. Keď je v kontakte s odevom šermára, rapír, meč alebo šabľa zanecháva stopy.
Veľkí šermiarski športovci sa nazývajú maestro. Medzi držiteľmi rekordov za prijaté olympijské medaily je možné rozlíšiť talianskeho Edoarda Manjarottiho, ktorý od roku 1936 do roku 1960 získal 13 medailí, z toho 6 zlatých, 5 strieborných a 2 bronzové. Maďarský atlét Aladar Gerevich je trochu za Manjarotti - má 10 olympijských medailí, z ktorých 7 je zlatých. Na majstrovstvách žien vynikali talianski športovci: Valentina Vezzali a Giovanna Trillini.
