Druhá letná olympiáda nového tisícročia sa konala v roku 2004. Bola to už 28. Olympiáda po oživení tradícií usporadúvania športových festivalov staroveku. A tentokrát miesto konania hier priamo súviselo so starodávnymi tradíciami Olympismu a s novým odpočítavaním športových udalostí v planéte, ktoré sa konali každé štyri roky.
Výber hostiteľského mesta olympijských hier XXVIII sa začal dávno - 9 rokov pred stanoveným dátumom ich konania. Šesť miest z troch kontinentov vrátane Petrohradu sa pôvodne prihlásilo do osobitnej komisie Medzinárodného olympijského výboru. Do fázy hlasovania sa dostalo päť kandidátov - ruský zástupca vypadol z vlastnej iniciatívy. Hlasovanie sa uskutočnilo vo viacerých kolách, po ktorých bolo zo zoznamu vyradené každé kandidát s najnižším hodnotením. Najdlhšie v zozname zostali dve mestá súvisiace s dobou vzniku Olympismu - Rím a Atény. Hlavné mesto Grécka zvíťazilo s pomerom hlasov 66:41. Okrem hier starovekého obdobia rozvoja našej civilizácie sa v Aténach už konala jedna z našich súčasných súťaží. Tam sa konalo v roku 1896 olympijské fórum športovcov, ktorému bolo pridelené prvé poradové číslo.
V rámci prípravy na 28. olympiádu sa hlavné mesto Grécka stalo mestom využívajúcim najmodernejšie stavebné technológie. Objekty dopravnej infraštruktúry vybudované počas tohto obdobia a teraz, počas krízy v tejto krajine, sa využívajú veľmi efektívne. V rokoch 1998 až 2004 bolo otvorené nové letisko, boli modernizované elektrické dopravné trasy - metro, električka, prímestské elektrické vlaky a boli položené stovky kilometrov ciest. Otváracie a záverečné ceremoniály hier sa konali v športovom komplexe špeciálne postavenom pre olympijské hry v severnej časti mesta. Tam sa tiež konalo veľké množstvo atletických súťaží a konalo sa finále futbalového turnaja.
Druhé najväčšie olympijské miesto - športový komplex Elliniko - sa nachádza na pobreží, kde sa do neho zapojili najmä predstavitelia herných športov. V centre Atén sa nachádzali iba dve športové arény, v ktorých súťažili lukostrelci, badmintonisti a moderné päťbojníci. Športové zariadenia boli následne využívané menej efektívne ako dopravná infraštruktúra olympijských hier v roku 2004.
