V olympijskom hnutí vždy existoval určitý prvok politiky. Najmä sa to prejavilo v čase zhoršovania vzťahov medzi poprednými svetovými mocnosťami - ZSSR a USA. Jednou z epizód, ktoré živo charakterizujú vplyv politických rozdielov na šport, bol bojkot olympijských hier, ktoré sa konali v roku 1980 v Moskve.
Olympijské hry-80 v Moskve sa časovo zhodovali s vrcholom konfrontácie medzi Sovietskym zväzom a Spojenými štátmi v tzv. Studenej vojne. Hlavným dôvodom bojkotu hier je často nazývanie zavedenia obmedzeného kontingentu sovietskych vojsk v Afganistane. Toto politické rozhodnutie vedené ZSSR však bolo iba vhodnou ospravedlnením bojkotovania olympijských hier, ktoré hrali do rúk hlavných odporcov hlavnej športovej udalosti roku v Moskve.
Myšlienka bojkotu hier v Moskve sa zrodila na stretnutí vedúcich predstaviteľov NATO začiatkom januára 1980. Protest iniciovali predstavitelia Spojeného kráľovstva, Spojených štátov a Kanady. Ale ešte pred rozhodnutím o vyslaní sovietskych jednotiek do Afganistanu na Západe bola otázka bojkotu olympijských hier vážne diskutovaná na protest proti prenasledovaniu disidentov v Sovietskom zväze.
Olympijské olympijské výbory v Moskve bojkotovali olympijské výbory vo viac ako šesťdesiatich krajinách. Patria medzi ne USA, Japonsko, Nemecko, Kanada, Turecko, Južná Kórea, ktorých športovci sú tradične vždy silní a boli hlavným konkurentom sovietskych športovcov. Niektorí atléti z Francúzska, Británie a Grécka dorazili na olympijské hry 80 jednotlivo, zatiaľ čo Katar, Irán a Mozambik neboli vôbec zahrnutí do uplatňovania olympijského výboru.
Pri slávnostných ceremoniáloch na počesť otvorenia a ukončenia olympijských hier sa tímy niektorých krajín nedostali pod vlajku svojich právomocí, ale pod vlajku Medzinárodného olympijského výboru. Patria sem Austrália, Andorra, Veľká Británia, Belgicko, Dánsko, Holandsko, Taliansko, Portugalsko, Írsko, Luxembursko, Francúzsko, Švajčiarsko, San Maríno, Írsko. Pri prezentácii olympijských medailí nezniesli atléti týchto krajín národné hymny, ale oficiálnu olympijskú hymnu. Zo všetkých krajín západnej Európy vystupovali pod ich štátnymi vlajkami iba tímy Grécka, Rakúska, Fínska, Švédska a Malty.
Napriek bojkotu z takého veľkého počtu štátov Moskva prijala atlétov z 81 krajín sveta. Počas športových bojov usporiadali účastníci moskovskej olympiády vyše 70 olympijských rekordov, 36 svetových a 39 európskych. Celkovo sa tieto úspechy prekrývali s výsledkami predchádzajúcich olympijských hier, ktoré sa konali v Montreale v roku 1976.
