V roku 1924 sa v Paríži konali olympijské hry. Po druhýkrát sa francúzske hlavné mesto stalo miestom týchto športových podujatí a obhájilo Barcelon, Rím, Los Angeles, Prahu a Amsterdam v súťaži o herné projekty.
V roku 1924 sa týchto hier zúčastnilo 44 krajín. Z dôvodu agresie počas prvej svetovej vojny bolo Nemecku znemožnené zúčastňovať sa na olympijskom hnutí. Sovietsky tím sa nemohol zúčastniť súťaže aj z dôvodu neuznania tohto štátu vo väčšine krajín sveta. Krajiny ako Estónsko, Lotyšsko, Litva, Haiti, Ekvádor, Írsko, Mexiko a Uruguaj prvýkrát poslali svojich športovcov na hry. Najväčší počet športovcov predstavovalo Francúzsko.
Na týchto olympijských hrách už bolo vidieť veľa atribútov, ktoré sa už stali neoddeliteľnou súčasťou takýchto súťaží. Uskutočnili sa otváracie a záverečné hry, na ktorých sa zúčastnil prezident Francúzska. Objavilo sa olympijské heslo, ktoré znie ako „rýchlejšie, vyššie, silnejšie!“. Hry priťahovali veľké množstvo divákov a ich organizácia sa dokázala vyplatiť. Olympiáda sa postupne stáva nielen športovou udalosťou, ale aj druhom demonštrácie úrovne rozvoja krajiny, v ktorej sa koná.
Hry z roku 1924 sa však od moderných veľmi líšili. Napríklad ženy by mohli súťažiť v obmedzenom počte disciplín. Z 19 športov sa zúčastnili iba súťaží v potápaní, plávaní, oplotení a tenisu.
USA sa umiestnili na prvom mieste v neoficiálnom poradí tímov. Najvyššie výsledky vykázali americkí športovci - bežci a skokani. Niekoľko zlatých medailí získali plavci a tenisti, muži aj ženy.
Druhou významnou rezervou bol tím Fínska. 5 zo 14 zlatých medailí za túto krajinu vyhral bežec Paavo Nurmi, a to ako v jednotlivom behu, tak aj ako súčasť štafetového tímu.
Treťou bola hostiteľka turnaja - Francúzsko. Na olympijské hry predstavila najsilnejší tím cyklistov a vzpieračov.
