Piate olympijské hry v Štokholme (Švédsko) sa konali od 5. mája do 27. júla 1912. Zúčastnilo sa ich 2 407 športovcov, vrátane 48 žien z 28 krajín. Program vyhlásil 14 športových a 5 umeleckých súťaží, odohralo sa 102 sád ocenení.
S takou starostlivosťou ešte nebola zorganizovaná žiadna olympijská organizácia - postavili krásny štadión a podrobne vypracovali program súťaže. Doslova celé mesto sledovalo olympijské hry, všade vládla slávnostná atmosféra. Nakoniec Pierre de Coubertin videl realizáciu svojich hlavných myšlienok.
Hustota výsledkov účastníkov, ako aj početnosť záznamov, ukázali, že súperenie športovcov na olympijských hrách dosiahlo úroveň, pri ktorej je potrebné trénovať tvrdo, aby ste mohli vyhrať v akomkoľvek športe.
Vyslanie veľkého ruského tímu (178 ľudí) za týchto podmienok viedlo k mimoriadne neúspešnému výkonu nášho tímu. Noviny ho dokonca nazývali „športová Tsushima“. Tím v neoficiálnych rebríčkoch obsadil iba 16. miesto a to všetko preto, že to bolo rýchlo.
Tím USA mal najviac zlatých medailí - iba 63 medailí, z toho 25 zlatých a 19 strieborných a bronzových. Z hľadiska celkového počtu medailí (65 kusov) však štáty predbehli Švédsko (24 + 24 + 17) a športovci z Veľkej Británie sa umiestnili na treťom mieste - 41 medailí (10 + 15 + 16).
Je pozoruhodné, že Fínsko, ktoré bolo v tom čase súčasťou Ruska, predstavilo nezávislý tím, ktorý nakoniec získal čestné 4. miesto s 26 medailami (9 + 8 + 9). Rusko malo iba 4 medaily (2 strieborné a 2 bronzové). Bola však ďalšia medaila - zlatá. Po súťaži ju dostali jazdec Karol Rummel. Pri prekonávaní prekážok sa s ním športovec nedokázal vyrovnať. V dôsledku toho sa jeho kôň zrútil na Rummelovi. Športovec napriek tomu ochotne vyšplhal na svojho koňa a dosiahol cieľovú čiaru, stále držiac ruku za hruď. Po cieli stratil vedomie a so zlomeninou 5 bokov bol prevezený do štokholmskej nemocnice.
Po tejto dráme nasledoval švédsky kráľ Gustav V, patrón hier na čiastočný úväzok. Osobne prikázal obsadiť ďalšie obsadenie a dať Rummelovi priamo v nemocničnej izbe.
Aj na Olympijských hrách V. sa prvýkrát usporiadala umelecká súťaž. A prvé „zlato“ v rámci kultúrneho programu hier bolo udelené básni „Óda na šport“. Jej autormi boli Nemec M. Eschbach a Francúz G. Hochrod, hoci sa neskôr ukázalo, že „Ódu na šport“ napísal Pierre De Coubertin a tieto mená boli iba pseudonymy. Coubertin teda chcel zblížiť nemecký a francúzsky národ, aby čelil stále väčšej hrozbe vojenských akcií.
